Pápež Lev XIV. nás v tomto jubilejnom roku vyzýva, aby sme si znovu uvedomili, že nádej je zdrojom radosti v každom veku – a zvlášť v starobe, keď je podopretá skúsenosťami, vierou a dlhou cestou životom. Boh podľa Písma často povoláva starších ľudí k dôležitému poslaniu: Abraháma a Sáru, Mojžiša, Zachariáša i Alžbetu. Staroba pre neho nie je prekážkou, ale príležitosťou k novému požehnaniu.
V súčasnej spoločnosti však často prehliadame starších ľudí, odsúvame ich na okraj a zanechávame ich v osamelosti. Pápež preto vyzýva k „revolúcii vďačnosti a starostlivosti“: každá farnosť, každé spoločenstvo sa má stať miestom, kde sa starší ľudia cítia vítaní, potrební a milovaní. Návšteva starého človeka nie je iba skutkom lásky – je to stretnutie s Kristom, ktorý je prítomný v tých, ktorí sú slabí, osamelí alebo zabudnutí.
Jubileum je časom oslobodenia – nielen od hriechu, ale aj od izolácie a lhostejnosti. Kresťanská nádej nás vedie k činu, k obnove vzťahov medzi generáciami. Mladí potrebujú svedectvo starších, rovnako ako starší čerpajú novú silu z lásky svojich blízkych. Nádej sa rodí zo vzťahu, z modlitby a viery, ktoré pretrvávajú aj vtedy, keď telo slabne. Všetci sme slobodní mať radi, modliť sa a darovať sa druhým.
Pápež Lev XIV. preto povzbudzuje: zvlášť v starobe vytrvajme v dôvere v Pána. Vytvárajme jednotu v rodinách, modlime sa spolu, otvárajme svoje srdcia tým, ktorí sú v núdzi, a s radosťou odovzdávajme ďalej vieru, ktorou sme žili. Tak budeme v každom veku znamením nádeje pre druhých aj pre svet.
Celé posolstvo si môžete prečítať tu
